HISTÓRIA
Košice nadobúdali význam a patinu veľkomesta zásluhou osobností, ktoré stáli na ich čele a zanechali po sebe aj hmatateľný prínos.
Aj keď sedel v kresle mešťanostu tri desaťročia, nemal čas v ňom na oddych.
Mestská rada Košíc mala v roku 1896 päťdesiatsedem členov. Všetci boli osobnosťami, ktoré sa tak aj zapísali do histórie mesta. Každý z nich sa nejakým činom a svojím pôsobením pričinil o rozvoj Košíc, čo bolo v tom čase vecou osobnej cti. K mestským radným patrili aj tzv. virilní členovia boli to bohatí mešťania, ktorí platili vysoké dane, nemali však právo hlasovať. Bola to pre nich česť a mestu sa štedro odplácali vo verejnoprospešnej činnosti.
Osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o mestskejší, vojenský, remeselnícky a priemyselný charakter Košíc bol Teodor Münster, (1833 – 1909), právnik, mešťanosta, bol vo funkcii mešťanostu Košíc nepretržite 34 rokov. Mal zásluhy na rozvoji dopravy, školstva, kultúrnych inštitúcií. Postavili nové divadlo i múzeum, začali reštaurovať Dóm sv. Alžbety aj kaplnku sv. Michala. S rozrastaním mesta sa musel meniť aj jeho vzhľad, preto presadil, aby sa začali asfaltovať chodníky, čím získali Košice patinu veľkomesta. Rozšírili sa vojenské posádky a kým sa postupne nepostavil definitívne kasárne, dal postaviť za mestom „baraky“, kde boli tieto dočasne umiestnené. Košice nadobudli aj vojenský význam – tým, že postupne budoval kasárne – ale aj remeselnícky a priemyselný, obnovením a oživením tradičných výrob. Jeho manželka Laura bola činná v charitatívnych spolkoch, v Sanatórnom spolku arcikniežaťa Jozefa i v spevokole.
Za dvadsaťročnú verejnú činnosť ho vyznamenal panovník rytierskym krížom Františka Jozefa. Po šesťročných obdobiach ho vždy znovu zvolili, naposledy v roku 1902 (svojej funkcie sa vzdal v r. 1906, kedy požiadal o penzionovanie). Dlhé zotrvanie na poste mešťanostu pripisovali jeho vlastnostiam, najmä čestnosti, veľkému zmyslu pre zodpovednosť a záujem o veci verejné a nie v poslednej miere nevmešovaniu sa do bojov politických strán. Z funkcie hlavy mesta vyplývali aj jeho ďalšie funkcie v rôznych kultúrnych spolkoch a sociálnych inštitúciách. Panovník ho v roku 1876 vyznamenal rytierskym krížom Františka Jozefa za dvadsaťročnú prácu vo verejnej správe, vymenovali ho aj za kráľovského radcu (1888).
Zástupcovia mešťanostu
K Münsterovým najbližším spolupracovníkom patrili jeho traja zástupcovia: Jozef Loósz, Jozef Timko a Július Éder všetci s právnickým vzdelaním. Jozef Loósz ešte predtým, než sa stal Münsterovým zástupcom a pracoval ako notár, pôsobil v rôznych výboroch, podporujúcich rozvoj mesta, jeho kultúru, výstavbu i šport a veľmi výrazne sa angažoval vo výbore na skrášľovanie mesta.